Toto slovo pochádza z už vymretého latinského jazyka a znelo :“cultura“. Význam sa prekladá, ako spracovať, pestovať.  Pokladá sa za ňu všetko to, čo vytvoril človek, teda, čo je výsledkom ľudskej práce a činnosti ako takej. Do tohto spadá samozrejme aj umenie. Okrem tohto sem patrí aj právo či morálka, náboženstvo aj veda a taktiež rôzne duchovné prvky. Pod týmto značením môžeme nájsť aj určitú skupinu ľudí, ktorá sa vyznačuje podobnými prvkami správania sa, ale aj samotnú definíciu rozdielnosti medzi ľuďmi a zvieratami.
V iných textoch sa stretneme s významom pripisovaním rôznym obdobiam, ich normám a pravidlám pôsobiacim v určitom čase a mieste, v niektorej zo spoločností.Indické tancujúce dievča.jpg
Jazyk a naše kultúrne zvyky sú tiež jej súčasťou spolu s kultúrnym dedičstvom, spoločenským vývojom, či pocitom spokojnosti. Taktiež ju môžeme rozdeliť na to materiálne a duchovné. V materiálnom sa zaoberá práve strojmi, vedeckými pokrokmi, vynálezmi a celkovým rozvojom. Po duševnej stránke ide o vieru a jej obsah. Od bohov, cez prikázania až po tradície a oslavné dni.
Keď je reč o hodnotení, máme niekoľko hľadísk ktoré treba spomenúť.

  1. Etnocentrizmus- svoj pôvod má v egoistickom názore nadradenosti, vyspelosti a dokonalosti určitého národa či etnickej skupiny nad iné. V starovekom Ríme vidíme príklad na rozdiele ich, ktorý sa považovali za vládnucich a kultúrnych a zvyšok boli nekultúrny barbari.
  2.  Relativizmus- tu sa verí, že jednotlivé kultúry sú jedinečné a neopakovateľné sociokultúrne systémy, ktoré môžeme opísať a následne pochopiť v kontexte samotných noriem a ideálov.

Japonská ulica.jpg
Medzi jej najvýznamnejšie funkcie patria integračná, výchovno-vzdelávacia, akulturačná,sociálna,akumulačná,adaptačná,terapeutická,politická,zábavná,kreatívna,normatívna atď. Je ich mnoho a och významy mi boli ešte najdlhšie. 
Kultúra je proste to, čo nás navzájom odlišuje a pri tom je to to, čo nás spája. Musíme byť hrdý na naše korene a nekritizovať druhých za ich vlastné.